Patakyová konštatuje, že ÚS v značnej miere vyhovel jej podaniu,
nezhodol sa s ňou len vo veci protiústavnosti uhrádzať náklady spojené
so štátnou karanténou. "Ústavný súd nerozhodoval o nosení rúšok,
respirátorov ani o režime OP alebo OTP. Svojím rozhodnutím nezrušil tie
opatrenia, ktoré majú oporu v inej časti zákona ako v tej, ktorú som
napadla vo svojom podaní. Moje podanie sa týkalo štátnej karantény, ako
aj kompetencií niektorých orgánov verejnej moci, no nie konkrétne
nosenia rúšok, ani OP či OTP režimu," uviedla Patakyová.
Používanie rúšok a respirátorov, vstup do prevádzok a na pracovisko v
režime OP/OTP, používanie GreenPassov a ďalšie v súčasnosti platné
opatrenia majú oporu v iných častiach zákona o ochrane verejného zdravia
a týchto sa rozhodnutie ÚS netýkalo.
Na základe rozhodnutia ÚS v reakcii na podanie verejnej ochrankyne práv
novelizovali zákon o ochrane verejného zdravia. Upravili sa definície
izolácie a karantény, a to tak, že izolácia sa týka osôb chorých na
prenosné ochorenie a karanténa osôb podozrivých z nákazy. Ďalšia vec,
ktorá sa v nadväznosti na rozhodnutie ÚS zmenila, je úplné zrušenie
takzvanej povinnej štátnej karantény. Do budúcna bude karanténu a
izoláciu možné vykonávať len v domácom prostredí. Ustanovenia, týkajúce
sa zákonom bližšie neurčených právomocí ministerstva zdravotníctva,
Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného
zdravotníctva, boli bez náhrady zrušené, zákonodarca sa ani nesnažil
prísť s obnovením podobných, no presnejšie špecifikovaných právomocí
orgánov verejného zdravotníctva.
"Pozitívom novely je aj upresnenie pojmov napríklad v prípade
karantény alebo izolácie. Zároveň sa na viacerých miestach vypustil
pojem „karanténne opatrenia“, ktoré zahŕňali karanténu, zvýšený
zdravotný dozor a lekársky dohľad a používajú sa už len samostatné pojmy
izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad, pričom
sa zaviedla aj nová legálna definícia posledných dvoch menovaných
pojmov," dodali z kancelárie verejného ochrancu práv.